Podľa najnovších archeologických prieskumov bol divoký a surový región Podhala obývaný už v dobe kamennej. Necelých 10 km na juhovýchod od Nowého Targu, v skalách jaskyne na Obłazowej, boli objavené stopy po osadníctve spred niekoľkonásť tisíc rokov, vrátane na území Poľska najstaršej ľudskej kosti a bumerangu z mamutieho kla. V stredoveku, pravdepodobne v okolí dnešného kostolíka sv. Anny, existovala zorganizovaná osada s názvom Staré clo alebo Dlhé pole, založená szczyrzyckými Cisterciánmi. V neďalekom Czorsztyne sa týčila pevnosť strážiaca uhorskú hranicu a na východe malý hrádok na Skalke v Szaflaroch. Z roku 1326 pochádza prvá zmienka o Novum Forum, ktoré v roku 1333 malo starostu a duchovného. 22.6.1346 akýsi Dytrych Szyja získal od kráľa Kazimíra Veľkého privilégium opätovného založenia mesta podľa magdeburského práva. Vzniklo na novom mieste, v rozvetvení Bieleho a Čierneho Dunajca, v tom istom čase sa vyformovalo jeho mestské urbanistické rozmiestnenie s veľkým hlavným námestím, od ktorého sa na východ a západ tiahla jedna ulica. Kazimír Veľký bol taktiež zakladateľom prvého kostola zasväteného sv. Kataríne, patrónke mesta. Vďaka mnohým kráľovským privilégiám a rozvoju remesla sa mesto veľmi rýchlo rozvíjalo. Už v roku 1396 bol Nowy Targ dôležitým administratívnym a obchodným strediskom s veľmi dobre fungujúcimi samosprávnym úradmi. Od začiatku 15. storočia  bolo kráľovským mestom a sídlom prednostu. V 16. storočí tu bolo už 100 domov, mesto získalo právo na skladovanie wielickej soli a olkuského olova, vyberanie cla od tovarov vezených z Uhorska, pravidelne sa tu odohrávali jarmoky. Neustále zvyšujúce sa nevoľníctvo a porušovanie práv zo strany vtedajších  nájomníkov malo vplyv na protifeudálne povstanie goralov v Klikuszowej a Czarnom Dunajci, ktoré sa ukončilo všeobecnou vzburou na celom Podhalu. Na konci šľachtickej Poľskej republiky sa následkom požiarov, neustálych vojen a presunom vlastných a cudzích armád drasticky znížil počet obyvateľov Nowého Targu a v roku 1772 bol zajatý rakúskou armádou. Priebojný správca rozkázal po jednom z požiarov prestavať priečelia nowotarského námestia a vyviedol z nich po dve ulice na rohoch. Po 100 metroch sa tieto ulice opäť spájajú do jednej artérie a pripomínajú o stredovekom vzhľade mesta. Okolo roku 1820 mal Nowy Targ 520 domov, vo väčšine drevených. Poštové vozy tu začali privážať prvých tatranských rekreantov a turistov. Po spustení lanovky z Chabówky do Zakopaného nastal výrazný rozvoj lokálneho priemyslu, remesla a cestovného ruchu. Tradíciou sa stali aj známe štvrtkové jarmoky. Na začiatku 19. storočia vzniklo aj niekoľko zariadení a verejných budov, o. i. gymnázium, budova „Sokola“, nemocnica. Železničnou traťou bolo mesto spojené s Krakovom a Viedňou a predstavovalo obrovské stredisko podhalanského regionalizmu. II. svetová vojna a hitlerovská okupácia prerušili obdobie budovania dobrobytu mesta. Bola vyhladená židovská komunita z nowotarského geta, vyvraždená na miestom cintoríne v počte takmer 2000 osôb. Aj napriek teroru a represii okupanta pôsobilo v meste niekoľko konšpiračných centrál, o. i. v júni v roku 1941 vznikla Ľudová tatranská konfederácia, boli vydávané podzemné noviny. Nowy Targ začal po vojne nadobúdať priemyselný charakter. Nemcami zničená píla bola obnovená, vznikol obuvnícky závod, odevné a kožušnícke družstvá. Zároveň sa začalo s výstavbou obytných sídlisk, v ktorých až do dnes býva takmer polovica obyvateľov Nowého Targu. Dnes je Nowy Targ, tak ako sa na okresné mesto patrí, významným obchodným, kultúrnym a športovým strediskom v regióne. Pôsobia tu mnohé veľkoobchody, obuvnícke továrne, kožušnícke závody, fabriky stavebných materiálov. Turisti môžu využívať bohatú ponuku reštaurácií, kaviarní a pubov. Mesto má úžasné podmienky pre pestovanie leteckých športov, bežeckého lyžovania a rýchlokorčuľovania. Počas celého roka sú otvorené ihriská a tenisové kurty. Nowy Targ je aj dokonalým východiskovým bodom pre pešie a cyklistické výlety do Gorcov, na Spiš alebo Pieniny a vody Dunajca a jeho prítokov sú ozajstným rajom pre rybárov.

Pamiatky:

- Kostol sv. Kataríny – Patrónky mesta, zo 14. st., založený Kazimírom Veľkým. Pôvodne drevený kostol podľahol mnohým požiarom, dnes reprezentuje rôznorodosť štýlov vyplývajúcich z období prestavieb. Gotické presbytérium približne z roku 1346, murovaná baroková loď približne z roku 1606, chór, sakristia a schody na vežu z roku 1608. V roku 1717 bola pristavaná kaplnka N. P. Márie Ružencovej. V roku 1765 vznikol nový bočný portál pod vežou ako aj portál so sochou sv. Jána Nepomúckeho z južnej strany kostola. Na území nachádzajúcom sa pri kostole je krásna Ružencová záhrada.

- Kostol zasvätený sv. Anne, smrekovcový, na vrchu nowotarského cintorína, obklopený starými stromami, ukrýva v sebe pamiatky z mnohých dôb: hlavný oltár z polovice 18. storočia, bočné oltáre zo 17. storočia, vzácne obrazy: Rodiny Najsvätejšej Panny Márie (1516), Matky Božej s Dieťaťom (začiatok 16. storočia) ako aj polychrómia predstavujúca legendu o založení chrámu pochádzajúca z 19. storočia. Obidva kostoly (sv. Anny a sv. Kataríny) sú zapísané do zoznamu Gotického chodníka ako aj do zoznamu Chodníka drevenou architektúrou.

- Námestie s radom pamiatkových meštiackych domov z 19./20. storočia.

- Radnica v centre Námestia bola so súčasnou podobou postavená v polovici 19. storočia, s pamiatkovou tabuľou venovanou pápežovi Jánovi Pavlovi II.

- Pápežská kaplnka z roku 1979 na Poľane Rusnakowej (pri žltom chodníku na Turbacz), s mnohými pamiatkami partizánskej vojny Gorcov. Boli v nej slúžené slávne omše kňaza prof. Józefa Tischnera, na ktoré prichádzali davy veriacich.

- Podhalanské múzeum PTTK v Radnici so stálou expozíciou a dočasnými výstavami. V múzeu je približne 7400 exponátov z oblasti etnografie, dejín, sochárstva, remesla a ľudového umenia. Vzácnym exponátom je viedenská tlačiareň z roku 1898 nachádzajúca sa v tlačiarni Ignáca Borka.

- Socha sv. Jána Kanteho – Námestie.

- Pomník Władysława Orkana, ospevovateľa podhalanskej krajiny na Námestí pred Radnicou, založený v roku 1934 Združením Podhalanov, po II. svetovej vojne bol zrekonštruovaný.

- Budova „Sokoła” z roku 1908 – bola sídlom Gymnastického združenia a strediskom patriotického a kultúrneho života, v súčasnej dobe Skupina odborných škôl.

- Prírodná rezervácia Bór na Czerwonom (11 4 ha), jediná na Podhalu, chránené zvýšené rašelinisko, ktorého hrúbka dosahuje 5 m.

- Starý hostinec, ul. Waksmundzka 105, postavený na konci 18. storočia z lámaného kameňa a tehly, celý zrekonštruovaný, v súčasnej dobe Krčma „U Borzanka“.